Ako chrániť fasádu a strechu pred vodou a plesňami
Naši predkovia považovali vodu za dobrého sluhu, ale zlého pána už dávno. Už vtedy vedeli, že voda vie nielen pomáhať, ale aj ničiť. Znehodnotenie stavebných materiálov spôsobené vodou má každoročne za následok vznik materiálnych škôd za stotisíce EUR.
Pórovité stavebné materiály ako vápencovo-cementové omietky, betón, plynosilikát, pieskovec, pálená strešná krytina, tehly a pod. sú v exteriéri celoročne vystavované viacerým poveternostným vplyvom (vietor, voda, slnečné žiarenie, teplotné výkyvy, kyslé dažde atď.). Z týchto vplyvov je voda najzákernejším nepriateľom.
Minerálne povrchy majú pórovitú štruktúru v podobe kanálikov a dutín, ktoré umožňujú vode jednoduchú a ľahkú penetráciu do materiálu. Voda môže prenikať do porézneho systému rôznym spôsobom, napr. vo forme dažďa, priesakom zvýšených spodných vôd, vzlínajúcou vlhkosťou, kondenzáciou vodných pár na stenách a pod..
Bez ohľadu na mechanizmus, ktorým voda vniká do materiálu, je isté, že jej zvýšený obsah má za následok vznik defektov, ktoré môžu mať charakter mechanického, chemického alebo biologického poškodenia.
Ako mráz a ľad škodí fasáde?
Prvým uvedeným typom defektu je mechanické poškodenie. Voda, ktorá vyplňuje nasýtené póry materiálu, zvyšuje svoj objem pri mrznutí až o 10%. Tým dochádza k vzniku tlakového napätia vo vnútri materiálu. To má za následok znižovanie súdržnosti, ktorého následkom je pozvoľný rozpad materiálu. Nie nadarmo je odporúčané obmedziť stavebné práce v zimných mesiacoch.
Soľ na fasáde je problém
Voda je tiež výborným transportným médiom pre veľa rozpustných solí (chloridy, sírany, dusičnany) obsiahnuté v pôde. V prípade vysokého obsahu solí (napr. cesty solené v zimnom období, okolie hospodárskych usadlostí), nič nebráni transportu rozpustených solí z pôdy do muriva. Následne dochádza k postupnému ukladaniu soli v murive. Po nejakej dobe môže dôjsť k čiastočnému odpareniu vody a soľ začne opäť kryštalizovať a vytvárať tak kryštalizačné tlaky. Soli môžu tiež migrovať na povrch materiálu a vytvárať biele nevzhľadné výkvety, ktoré zvlášť na tmavších podkladoch, spôsobujú voľným okom viditeľné poškodenia. A navyše je veľa solí hygroskopických (tzn. že sú schopné viazať vlhkosť), čo sťažuje následné vysychanie materiálu.
Korózia fasády
Pod koróziou materiálu možno chápať chemickú zmenu materiálu. U stavebných materiálov na báze uhličitanu vápenatého (vápenec, spojivové zložky betónu), ktoré sú vystavené kyslým dažďom, dochádza postupne k interakcii uhličitanu vápenatého (v čistej vode ťažko rozpustného) s kyslým dažďom za vzniku hydratovaných foriem síranu vápenatého. To má za následok ochudobňovanie materiálu o spojivové zložky a stratu súdržnosti.
Vedľa degradácie mrazom popr. migráciou solí v murive môže dochádzať ku korózii železobetónových konštrukcií. S týmto javom sa možno stretnúť takmer kdekoľvek okolo nás (rozpadnuté balkóny u starej panelovej výstavby, popraskané stĺpy elektrického vedenia).
Keď je na fasáde vlhkosť, sú tam aj plesne
Účinkom zvýšenej vlhkosti muriva dochádza nielen k rozpadu stavebných materiálov, ale aj k narušeniu ich estetického vzhľadu. Vznikajú zreteľne zafarbené miesta, ktoré indikujú napadnutie mikroorganizmami (baktérie, plesne, huby a riasy).
Na vlhkých stenách je rast týchto kultúr ľahko rozpoznateľný žltými, zelenými a čiernymi škvrnami a zatuchnutým zápachom. Nebezpečenstvo plesní spočíva v ich pôsobení na zdravie človeka. Plesne znečisťujú ovzdušie a môžu vyvolávať astmatické záchvaty, bolesti hlavy, pocity nevoľnosti alebo vyvolať ochorenie kože a pľúc.
Voda dokáže fasádu poškodiť
V praxi sú stavebné materiály vystavené synergickému pôsobeniu všetkých týchto typov degradácie. Treba si tiež uvedomiť, že zvýšením vlhkosti v murive sa podstatne znižujú jeho tepelnoizolačné vlastnosti (pri zvýšení vlhkosti muriva o 10% sa zvýši jeho tepelná vodivosť až o 150%), čo v dnešnej dobe neustáleho zvyšovania výdavkov na energie určite stojí za povšimnutie.
Preto je voda jedným z najvážnejších faktorov spôsobujúcich poškodenie stavebných materiálov a je potrebné sa proti nej účinne brániť.
Ako ochrániť stavebné materiály pred vodou?
Na trhu sa v priebehu rokov objavil celý rad produktov vyvinutých za účelom ochrany stavebných materiálov pred pôsobením vody. Väčšinou však ide o roztoky a emulzie silikónových, akrylátových, styrénových alebo polyvinylacetátových živíc, voskov, olejov či mydiel.
Mechanizmus ochrany tejto skupiny látok pred vodou spočíva vo vytvorení nielen vode, ale aj parám nepriepustného filmu. To však nemusí byť ich najlepšia vlastnosť. Týmto spôsobom ošetrené plochy nemôžu voľne dýchať a zostatková vlhkosť “uväznená” pod nepriedušným náterom môže spôsobiť jeho odlupovanie.
Nano technológie pri impregnácii fasády
Inovácie priniesli nový a veľmi efektívny spôsob ochrany stavebných materiálov pred vodou vo forme nano technológií. Napr. ochranná NANO vrstva ISOKOR® SW vytvorí na minerálnom povrchu neviditeľný paropriepustný film odolný voči vode, kyslým dažďom, ÚV žiareniu, chemikáliám a navyše zabraňuje rastu plesní, húb, rias a iných mikroorganizmov.
Je odolná voči mrazu, má samočistiaci efekt a dosahuje životnosť až 8 rokov.
Nanotechnoĺogie – najlepšia ochrana fasády pred vodou
V konečnom dôsledku nano technológie zjednodušujú ďalšiu údržbu, predlžujú životnosť materiálu a znižujú tak tvorbu nerecyklovateľných odpadov. Z tohto dôvodu výrazne prispievajú k ochrane životného prostredia a preto by mali zastávať v stavebníctve dôležité miesto.
Impregnácia fasády pomocou nano technológií dokáže ochrániť vašu fasádu pre vodou a nečistotami až na 8 rokov!